[{"@context":"https:\/\/schema.org\/","@type":"Article","@id":"https:\/\/www.tehno.sk\/zaujimavy-zivot-vciel\/#Article","mainEntityOfPage":"https:\/\/www.tehno.sk\/zaujimavy-zivot-vciel\/","headline":"Zauj\u00edmav\u00fd \u017eivot v\u010diel","name":"Zauj\u00edmav\u00fd \u017eivot v\u010diel","description":"&#8211; dorozumievaj\u00fa sa takzvan\u00fdm tancom, ktor\u00fdm si oznamuj\u00fa, kde sa nach\u00e1dza zdroj potravy a akej je kvality &#8211; ak v\u010dely po\u010das \u017eivota zmenia pr\u00e1cu, zmen\u00ed sa im aj ch\u00e9mia v &hellip; ","datePublished":"2017-05-17","dateModified":"2023-04-28","author":{"@type":"Person","@id":"https:\/\/www.tehno.sk\/author\/#Person","name":"","url":"https:\/\/www.tehno.sk\/author\/","identifier":1,"image":{"@type":"ImageObject","@id":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/dac37d998cdbc92cc7ee5d23d4d689a369122af40c5450007470acab45b61d68?s=96&d=mm&r=g","url":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/dac37d998cdbc92cc7ee5d23d4d689a369122af40c5450007470acab45b61d68?s=96&d=mm&r=g","height":96,"width":96}},"publisher":{"@type":"Organization","name":"tehno.sk","logo":{"@type":"ImageObject","@id":"\/logo.png","url":"\/logo.png","width":600,"height":60}},"image":{"@type":"ImageObject","@id":"https:\/\/www.tehno.sk\/wp-content\/uploads\/img_a281342_w2029_t1500299750.jpg","url":"https:\/\/www.tehno.sk\/wp-content\/uploads\/img_a281342_w2029_t1500299750.jpg","height":0,"width":0},"url":"https:\/\/www.tehno.sk\/zaujimavy-zivot-vciel\/","wordCount":422,"articleBody":"&#8211; dorozumievaj\u00fa sa takzvan\u00fdm tancom, ktor\u00fdm si oznamuj\u00fa, kde sa nach\u00e1dza zdroj potravy a akej je kvality &#8211; ak v\u010dely po\u010das \u017eivota zmenia pr\u00e1cu, zmen\u00ed sa im aj ch\u00e9mia v mozgu &#8211; maj\u00fa len p\u00e1r receptorov na chu\u0165, ale a\u017e 163 \u010duchov\u00fdch receptorov &#8211; v\u010dela m\u00e1 p\u00e4\u0165 o\u010d\u00ed a tykadlami vn\u00edma teplotu a vlhkos\u0165 vzduchu. M\u00e1 na nich aj zmysel pre hmat a \u010duch  &#8211; po\u010das \u017eivota matka uvo\u013e\u0148uje z tela ferom\u00f3ny, pod\u013ea ktor\u00fdch ostatn\u00ed v \u00fali vedia, \u017ee sa nach\u00e1dza v \u00fali a je na\u017eive &#8211; matka kladie okolo 1500-2000 vaj\u00ed\u010dok denne a m\u00f4\u017ee ur\u010di\u0165 pohlavie larvy &#8211; tr\u00fady sa rodia z neoplodnen\u00fdch vaj\u00ed\u010dok &#8211; star\u0161ie v\u010dely za\u010dn\u00fa robi\u0165 pr\u00e1cu mlad\u00fdch v\u010diel, aby oklamali mozog, ktor\u00fd prestane starn\u00fa\u0165 &#8211; vedia rozpozna\u0165 \u013eudsk\u00e9 tv\u00e1re a pre\u017e\u00edva\u0165 em\u00f3cie &#8211; slnko vyu\u017e\u00edvaj\u00fa ako kompas, ke\u010f je zamra\u010den\u00e9, pou\u017e\u00edvaj\u00fa polarizovan\u00e9 svetlo, maj\u00fa \u0161peci\u00e1lne  fotoreceptory &#8211; maj\u00fa citliv\u00e9 receptory, ktor\u00e9 rozpoznaj\u00fa napr\u00edklad bl\u00ed\u017eiace sa zemetrasenie &#8211; vypo\u010d\u00edtavaj\u00fa si t\u00fa najkrat\u0161iu cestu pomedzi kvety &#8211; s\u00fa ve\u013emi \u010distotn\u00e9, ak sa ak\u00e1ko\u013evek ne\u010distota dostane do \u00fa\u013ea, r\u00fdchlo ju odtia\u013e dostan\u00fa von. Potrebu si takisto vykon\u00e1vaj\u00fa vonku, a\u017e na kr\u00e1\u013eovn\u00fa, ona z \u00fa\u013ea nevych\u00e1dza, ale robotnice sa postaraj\u00fa o to, aby jej odpad \u00fa\u013e opustil. Takisto, ak pr\u00edde ich \u010das, sna\u017eia sa, aby umreli mimo \u00fa\u013ea &#8211; spia iba pri \u00faplnom vy\u010derpan\u00ed, aj to len p\u00e1r min\u00fat, potom op\u00e4\u0165 pracuj\u00fa &#8211; od \u00fa\u013ea chodia najviac na vzdialenos\u0165 p\u00e4\u0165 kilometrov, aby neboli pr\u00edli\u0161 \u010faleko, ale ani pr\u00edli\u0161 bl\u00edzko, aby ich nena\u0161iel pred\u00e1tor, napr\u00edklad sr\u0161e\u0148 &#8211; v \u00fali je v\u017edy pr\u00edjemn\u00e1 teplota. V lete v \u0148om v\u010dely cirkuluj\u00fa vzduch, ako ventil\u00e1tor, pomocou m\u00e1vania kr\u00eddel, aby \u00fa\u013e ochladili. V zime vytvoria v \u00fali skupinu, kde s\u00fa tesne ved\u013ea seba, aby sa zahriali. &#8211; dok\u00e1\u017eu ve\u013emi r\u00fdchlo m\u00e1va\u0165 kr\u00eddlami, a\u017e 180 kmitov za sekundu &#8211; v\u010dela pracuje vo svojom \u017eivote ako upratova\u010dka, opatrovate\u013eka, budovate\u013eka pl\u00e1stov, str\u00e1\u017eky\u0148a \u00fa\u013ea a lietavka, ktor\u00e1 prin\u00e1\u0161a pe\u013e a nekt\u00e1r V\u010dely sa zdr\u017eiavaj\u00fa sa v oblasti, kde je \u010dist\u00e1 pr\u00edroda. Pokia\u013e je zne\u010disten\u00e1 napr\u00edklad chemick\u00fdmi postrekmi, hromadne hyn\u00fa. Tieto mal\u00e9, \u0161ikovn\u00e9 stvorenia ope\u013euj\u00fa a\u017e 50% v\u0161etk\u00fdch rastl\u00edn a stromov, preto by sme si ich mali viac v\u00e1\u017ei\u0165.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                        4.7\/5 - (3 votes)        "},{"@context":"https:\/\/schema.org\/","@type":"BreadcrumbList","itemListElement":[{"@type":"ListItem","position":1,"name":"Zauj\u00edmav\u00fd \u017eivot v\u010diel","item":"https:\/\/www.tehno.sk\/zaujimavy-zivot-vciel\/#breadcrumbitem"}]}]