V minulosti ma muži vo vzťahoch podvádzali, vypisovali si s inými ženami, schádzali sa s nimi, flirtovali a ďalšie nechutné veci. Bola som teraz dlhšiu dobu sama a z posledného vzťahu mám dieťa. Pred nedávnom som našla nového partnera na zoznamke, s ktorým sa schádzame a trávime spoločne nejaký deň/dni v týždni, občas víkend. Tiež má dieťa a je dlhšiu dobu sám. Je mi s ním pekne, ale… Problém ale je v mojej dôvere, nie som schopná veriť, že to so mnou myslí vážne, že neklame, že už nie je na zoznamke, že nikoho nehľadá (Áno, je to tá predchádzajúca skúsenosť – ale neviem, ako sa s tým mám vysporiadať, ako mu začať veriť. Jemu to nehovorím, nevyčítam.
Nerada by som ho otrávila, keby predsa len hovoril pravdu). Som z toho zúfalá. Vidím, že si niekoho pridá do priateľov a hneď sa mi zopne kontrolka a nabiehajú mi rôzne myšlienky a strach. Nechcem byť voči nemu toxická, preto sa s tým snažím nejako popasovať, hľadám riešenie a nedávam to pred ním nijako poznať. Ale aj tak ma to vo vnútri nahlodáva a vlastne vôbec neviem, čo s tým mám robiť, aby som sa tohto pocitu zbavila. Možno je to len tou predchádzajúcou skúsenosťou, ale rovnako.. takto sa cítim ako úplný idiot a nechcem to priateľovi hovoriť, pretože by si možno myslel, že som blázon a že potrebujem odbornú pomoc … No áno, ale to že to nebudem hovoriť a stále to dusiť v sebe, to nie je riešenie.
Musím to riešenie nájsť nejaké iné, ale zatiaľ sa mi to vôbec nedarí. So žiarlivosti som nikdy problém nemala, takže veľmi nechápem, čo to má znamenať a cítim sa blbo, ako keby som už bola paranoidná. Asi sa tak veľmi už bojím sklamania, že ma každý detail zabrzdí a som schopná o ňom premýšľať pokojne aj dlhšiu dobu. Lenže týchto myšlienok by som sa potrebovala nejako zbaviť, pretože priateľa milujem a verím, že ma nepodvádza a že je to všetko len o mojej hlave, ktorá je poznamenaná z toho, čo sa dialo predtým.