V minulosti bola vysoká škola istým znakom kvality. ľudia, ktorí ju mali si ľahšie hľadali zamestnanie a jednoznačne aj za lepšie finančné ohodnotenie. Platí ale ešte aj dnes? Dokonca aj riaditelia na stredných školách, vám otvorene povedia, že na výšku sa dostane každý. No a bohužiaľ je to naozaj tak.
Keď som sa na vysokú školu hlásil ja, prihlášku som poslal na tri rôzne univerzity. Všade som bol prijatý bez prijímacích pohovorov, pričom moje známky na strednej neboli len čisté jednotky. A to hovorím o situácií, približne deväť rokov dozadu. Na jednu z týchto škôl som nastúpil. Okrem iných predmetov som mal chémiu. Popravde som v tomto obore nikdy nebol obzvlášť dobrý, ale nejaké tie základy som predsa len mal. Čo ma ale doslova šokovalo, bola úroveň mojich spolužiakov. Niektorí z nich mali skončené učňovky. Na tom by nebolo nič zlé, problém bol v tom, že chémiu nemali od ôsmeho ročníka na základnej škole. Pre nich bol tento predmet totálnou španielskou dedinou, ale aj napriek tomu nejako preliezli z ročníka do ročníka.
Vysokú školu som úspešne ukončil, aj keď popravde, nemôžem povedať že by som sa na nej toho veľa naučil. Väčšina z vecí, ktoré mali byť pre mňa úplnými novinkami, som už dávno ovládal. Diplom z výšky sa tak pre mňa stal len oficiálnym papierom, ale v skutočnosti ma skoro nijak neobohatil.
Ďalšie prekvapenie prišlo, keď som si začal hľadať zamestnanie. Po prvé, som si ho nemohol ani za svet nájsť v mojom obore. Takže som skončil pri práci, ktorá nemala s mojim štúdiom nič spoločné. Druhá vec, ktorá ma celkom zaskočila bolo to, že väčšine zamestnávateľom, bolo úplne ukradnuté, či mám, alebo nemám vysokoškolský diplom. Zaujímali sa skôr o moju znalosť cudzích jazykov, skúsenosti v obore, alebo moju motiváciu vykonávať daný prácu. Ak teda stojíte pred rozhodnutím, či na výšku nastúpi, ale radšej ísť pracovať, zvážte si všetky pre a proti. Ja osobne musím bohužiaľ povedať, že týchto päť rokov života, mi v hľadaní práce snov vôbec nepomohlo.
